luboslav

Tragédia národa

Chlad a zima trpko stúpa

Igor nás všetkých strachom púta

A kto by sa odvážil byť iný  skutkom , slovom , ba čo i len  myšlienkou

Toho roztrúsi  na večný prach takzvanou nezávislou verejnou mienkou

V našej politike hľa radosť a úsmev absentovali

Časy Dubčekových rožkov , hrdinných partizánov  a povstaní sú preč

Len o  materiálnych  statkoch je dneska reč

Také hodnoty na začiatku 20.tych rokov pretrvávali

V našej politike počuť len silné hrmoty

Tvária sa mocní pani ako vláda z vôle Božej

Pritom národ obliekajú do kože hrošej

Chválil by ich aj bandita Gotti

Pečať špinavej krvi

Vryla sa ministerke hlboko pod nechty

Takto krvou generála chcú prekryť svoju zlobu

Samy si kopu jamu do večného hrobu

Ďalšia slávna Petra poslankyňa

Na tvarí hľa viac mejkapu ako vody v oceáne

Srdce zaliate v mafiánskom porceláne

Nad posteľou nie jeden bandita sa vypína

Ďalší minister Milan rodení ekonomický  zabijak

Predlžene chápadlo Danielovej chobotnice

Predstavuje charakter zákernej pijavice

Kto sa mus vzprieči tvrdo dostane na frak

Mocní pani už zgniavili ekonomiku , platy , rozpočet

Vzorom im bol od počiatku  Pinochet

Priamo v srdci Európy Čile

Minister Edo už oprášil myšlienky Miklošove hnilé

Odbornosť na základe stranického  trička a dávnych praktík

Každý deň nové výstrahy , výčitky a opatrenia

Riaditeľa špitálu vyhodia bez dôvodu oznámenia

Na jeho miesto sa dostane lesník , neuveriteľný taktik

Takým tepom budeme o malú chvíľu sedieť okolo prázdneho stola

Kým v Bratislave v okolí Dunaja vyrastie nový palác Knossos

Nám už neostane ani na chleba , zďaleka nie to ešte  na losos

A v dome ostane nám komora úplne  holá

Marazmus siaha do výšky hľa Alexandrijský  maják

Nikdy sa do cieľa nedoplaví  náš kajak

Pretože už sa potápa a vlastný do neho dieru vyhĺbili

Prvotnú nadej skorej  zmeny už dávno potopili

Vrahovia v smokingu s úsmevom na tvári

Vrahovia pravdy , všetkých dobrých mravov a nádeje na požehnaný život

Nášmu letu velí slepý pilot

Miesto hôr sa mu rieka vidí a miesto cesty priepasť marí

Minister zahraničia americká figúrka na šachovnici

Odolá každej mediálnej   víchrici

Bezpečnostná stratégia ako z čias keď vyčíňal McCarthyho výbor

Brúsia si amíci  na Rusov príbor

Dnes NATO  predtým to bol  varšavský pakt

Predtým rok 1968 neskôr 2004 prebiehal

Kedy bez vôle ľudu ťažký rozsudok  ubiehal

Znova a znova  opakuje sa tento akt

Zaťatý sme ako Demeter z jednej  drámy

Dáme sa oblafnúť tisícročnými hrami

Budeme raz chcieť úplnú nezávislosť ?

Kedy už stratíme trpkú chuť a strú kyslosť?

Odpovedať si musí každý sám hlboko na periférii duše

Robiť tak aby nikdy nebol pocit že nás niečo  zvnútra kuše

Hľadieť triezvo a hlavne nezabudnúť na obetu našich predkov

Aby tieto dejiny nezanechali len kopu frustrovaných svedkov

Ničiť hodnoty v mene akejsi dogmy to je dnes v Bruseli in

Ničiť vieru v nádej na lepši svet

Tak nám veru nikdy nepokvitne zlatý kvet

Takzvané bruselské bratstvo kruté a podlé  ako Kain

Miesto zdravia vojenský arzenál dotujú

Falošnú Morálku a pravdu za ťažké meny kupujú

Politik sa stáva len akási figúrka

Ktorého meno určuje dobrá titulka

Už Štefánik ktorému svieti na bradle mohyla

Vravel že ten národ čo o slobodu nebojuje

Ten si ju nezaslúži ba ani si o ňu nekoleduje

Bodaj by sa táto veta národu do srdca pribila

To čo teraz zasejme budeme o niekoľko rokov žať

Musíme preto semeno mravných  hodnôt konečne zasiať

Lebo keď teraz zaváhame a necháme politické pole  bosé   a holé

Nebude mať potom kto a s čím zasiať role

Istá nádej prediera sa ako malí špunt

Mocní pani dobre vedia ako majetok získavali a získajú

Jediné čo ich na tomto svete  interesuje  je ich grunt

A tak nie pravdivú ale diablovu pieseň pískajú

No nádej na zmenu sa stala akási  meravá

Keby sa tak našiel nový Che Guevara

Otázka  stoji ci by už ľudia takú odvahu vyprodukovali

Ako vtedy , či by s radosťou myšlienky revolučnej pochodovali

Odpoveď znova nejasná a ukrytá zatiaľ v hrobke

Časy kedy sme nemali žiadne práva za Uhorskej koruny

Obete robotníckych vzbúr a Parížskej komúny

By raz mali pomôcť vzplanúť revolučnej sopke

Stratil sa odpor stratila sa akákoľvek rozmanitá flóra

Pozerajú na nás  krivo mocní páni každý deň z hora

A ani to nevidieť  ale predsa je to tak

Z toho čo pravdu káže sa stáva nepriateľský znak

Ktovie  čo bude o 20 rokov zdarma?

Ktovie či sa tu neusadí  diktátor a vojak  v extrémnej podobe?

Ktovie či tu nebude nová zvieracia farma?

Ktovie či ľudstvo natrvalo nepodľahne strachovej chorobe?

Na troskách starých diktatúr rodia  sa nové ešte krutejšie

Budú možno za chvíľu tiecť rieky mútnejšie

Hannibal už stojí pred bránami

No my sa  kocháme za americkými dverami

Sloboda na takzvanú výnimku či prídel

Hlas ľudu mŕtvy hlboko v zimnom  ľade

Ocitnú sa kritici v krutom  pohľade

Prebíjajú sa podobný ako Himmler

Prestáva pre nás byť niečo práca či mravné hodnoty

Zabudli sme už na temne časy kedy bola známa noc krištáľová

Kedy smrť predstavovala súprava vlaková

Spejeme smerom do priepasti a ničoty

Visí nad nami  Damoklov meč

Stupňuje sa ich násilná reč

Nastal hromadný odliv múdrych mozgov preč

Ďalšia  nahrávka diablom pri moci na smeč

Či referendum okúsi sladkú chuť úspechu ?

Či sa vôbec nejaké ľady pohnú ?

Koľko hláv ešte ministri zotnú ?

Či je možnej napraviť politike našej miechu ?

Otázky tisíc  múdrych hláv a myšlienok

Bolo by na čase aby konečne vyšli z plienok

Aby  hľa Slováka neviazla spomienka temná  k jeho rodnej hrude

Aby už nikdy  nebolo počuť o Urválkovom súde

Primitívne stránky typu Zomri , dnes na seba bez hanby  berú meno  kultúrnej základne

Kde sa stratili spolky ako Detvan či sláva časopisu DAV ?

Odpoveď taká , aká kultúra  taký mrav

Každým dňom sa  kultúra a morálka hlbšie do jamy hlbokej   prepadne

Znova idú súdiť ako predošlý Novomeského

Charaktery ako by z oka vypadli tým predošlým

Tvária sa akoby konali z vôle  nebeského

Robia to starým spôsobom  gestapáckym falošným

Rečníkov  hľa  mnoho takých ako Cicero

No malo  takých pánov čo i skutky prejavia

Aby ich myšlienka neostala len na hornej časti  záhlavia

Aby to v ich srdci za skutky horelo

Platon vraví :nakoniec budú tí najneschopnejší  z vás vládnuť

To vysvetľuje ako si dokáže bábko-herečka s dílerom za poslanecké  kreslo sadnúť

A národ ocitá sa  v tej povestnej prázdnej mise , v ktorej sa len  bieda sa varí

Už nepočuť ani jedného  zvona v žiadnom chotári

A tak z hlbokým dychom , treba sa zamyslieť

Práve sa načrtla mala nádej obrátiť temný list

Nádej že už nás nebudú čeľuste štátu hrýzť

Že už nebude do prázdneho hrnca civieť

Veru tak je ,pravda sa nedá nikdy navždy schovať

Kto nepozná dejiny je povinný si ich opakovať

A nie len poznať ale mať aj historické vedomie

Len to v nás prebudí lepšie svedomie

A preto teraz vďaka možnosti podpísať hárok

Môže sa na slovenských holiach zobudiť slobodný duch

Azda sa mu neotupili všetky zmysly od zraku až po čuch

Veď máme na slobodu ako každý ľud nárok

Žiť tak aby prevládla v našich očiach čestnosť

Keď sa za prvá čestných , chudobných a utláčaných bude dvíhať  každá  ruka

Aby sme dali najesť aj pocestnému aby v dušiach našich bola pestrosť

Len tak nám rozkvitne dávno zabudnutá lúka

Každý národ si zaslúži  podľa svojho slobodného  obrazu žiť

Stojíme na prahu historického  mosta dejín

Ktorý rozhodne kedy oslavovať dátumy menín

Národ ktorý nedrží  spolu krehký ako niť

Čo je cieľom všetkého  ak nie sloboda , rovnosť práv pre všetok čestný ľud

S odpoveďou prichádza istá nádej v ťažkej dobe

Kedy nie jeden zdravý pochovaný v hrobe

A ten zúbožený ľud zužuje temný popud

Na slovenských  holiach  vyšlo malé svetlo

Nádej malá možno povedať hrdo

Nech ožije každá mŕtva vatra v našej krajine

Nech rozsvieti svetlo na tej našej tmavej planine !