História sicílskej mafie

29. augusta 2020 00:15, Prečítané 5 666x, luboslav, Nezaradené

Taliansko je krajina, ktorá sa považuje za rodisko mafie. Konkrétne napríklad Sicília, bola takým z prvých miest v Taliansku, kde mafia vznikala a zároveň vyvíjala sa. Je nutné pripomenúť, že tomu predchádzal aj daný historický vývoj. Sicília už v dávnej minulosti zaujala strategické postavenie. Po prvé z hľadiska vojenského , po druhé z hľadiska obchodno- ekonomického. Starovekí Rimania tento strategický ostrov obsadili už v roku 242 pred Kr. . Museli na to vynaložiť obrovské vojenské a diplomatické úsilie. V období stredoveku sa na území Sicílie vystriedali vojská rôznych národov. Boli tu vojská Vandalov, Arabov a Byzantíncov, a kresťanských Normanov. Je potreba skonštatovať, že na tomto území pôsobilo množstvo národov. Tým pádom sa tu vystriedalo množstvo odlišných kultúr , no napriek tomu tento vývoj stmelil a zosúladil obyvateľstvo Sicílie. Silné rodinné väzby a princípy z toho vychádzajúce sú základ sicílskej historickej kultúry. Čo sa týka ďalšieho historického vývoja Sicílie, výrazný zlom nastal práve v 19. storočí. Treba pripomenúť, že Sicília bola v tom čase jedna z najchudobnejších oblastí. Bola sociálne poddimenzovaná, ekonomicky zaostávala. Práve v 19. storočí sa tu objavili početné náleziská síry a začala sa masová ťažba tejto suroviny. Táto udalosť vyvolala v obyvateľoch Sicílie aspoň malú nádej na zlepšenie svojich životov. Okrem početného výskytu náleziská síry sa tu vo veľkom pestovalo aj citrusové ovocie. Práve jeho export na americké trhy a na trhy iných krajín znovu vyvolával nádej u sicílskych obyvateľov na lepší život, no skutočnosť bola iná . Aristokratické rody Lumiovcov a Caiovcov získali väčšinové vlastníctvo v sírových baniach a vo veľkostatkoch, kde sa pestovali citrusové plodiny. Tým pádom mali kontrolné postavenie v obchode so sírou a citrusovými plodmi. Dokonca mali politickú a ekonomickú nezávislosť od oficiálnej bourbonovskej vlády, ktorá vtedy ovládala územie Sicílie. Po oslobodení od bourbonovskej nadvlády, vyhlásení Talianskeho kráľovstva v roku 1861, však politická a ekonomická nezávislosť týchto rodov do príslušnej vlády pokračovala. Zisky dvoch už spomínaných aristokratických rodín sa neustále zvyšovali, no na rozvoj Sicílie sa zabúdalo. Na jednej strane obrovská negramotnosť , nezamestnanosť , bieda a robotníci, ktorí častokrát nemali čo do úst, na strane druhej obrovské zisky dvoch aristokratických rodín. Tu je vidno tú absurditu kapitalistického systému. Sicíliu v tom čase posmešne nazývali “provincia“ alebo “zem dole od Neapola“ . Zisky z predaja citrusového ovocia a síry v 19. storočí boli tak veľké, že sa podľa odborníkov mohli rovnať ziskom z obchode v Piedmontskom a Sardínskom kráľovstve dohromady. Napriek tomu sa politická moc k Sicílii správala barbarsky. Dôvodov bolo samozrejme viac. Myslím si, že hlavný dôvod prečo vládna moc neinvestovala peniaze na rozvoj Sicílie je, že veľkopodnikatelia, ktorí tam podnikali chceli vytvoriť z obyvateľov Sicílie lacnú pracovnú silu a to sa im aj podarilo. Sicília pre nich slúžila ako akurát tak zdroj surovín s ktorými obchodovali. Po druhé viac vyhovovali vtedajším podnikateľom nevzdelaní, negramotní ľudia, lebo ich mohli viac a viac vykorisťovať. Ľahšie nimi boli tí, ktorých nehanebne vykorisťovali manipulovať. Po tretie, keď väčšina ľudí žije na hraniciach chudoby, bude vykonávať každú prácu za akýchkoľvek podmienok, len aby mohli prežiť. Tak ako sa hovorí: Z núdze cnosť . Ako teda dochádza k vzniku mafie ?

O zabezpečenie a ochranu pozemkov a citrusových polí sa starali campieri (poľná stráž ) . Samozrejme, mnoho baníkov, ktorí ťažili síru , mnoho plantážnikov, ktorí pestovali citrus sa začalo búriť, lebo už nemohli znášať každodenné útrapy a boj o chlieb. Častokrát pracovali v neľudských podmienkach a dostávali za to len minimálny plat. Krátko povedané, kapitalisti im hodili omrvinky zo svojho zisku. Keď sa baníci a plantážnici začali búriť, každý takýto pokus bol kruto a násilne potlačený práve spomínanými campiermi, preto baníci reagovali zakladaním paralelných zložiek štátu. Zakladali ozbrojené skupiny, ktoré mali slúžiť na ochranu majetku. Nato reagovali i campieri, ktorí neboli spokojní s oficiálnou poľnou strážou, a tak si tiež založili paralelne ozbrojené skupiny, ktoré fiktívne ochraňovali majetok. V skutočnosti sa paralelní campieri zaoberali vydieraním, únosmi vládnucich predstaviteľov na rôznych úrovní štátu výpalným a podobne. Z veliteľov paralelných zložiek campierov sa stali prví mafiánski Donovia. Donovia a ich podniky začali obchodovať s USA a ich podnik zaznamenal ekonomický rast. Až v rokoch 1875-1876 USA podnikala opatrenia proti mafii , dovtedy s ňou avšak otvorene spolupracovala. Na Sicíliu vyslala policajných zástupcov, ktorí mali zabezpečiť fyzickú likvidáciu osôb, ktoré boli podozrivé z členstva v mafii, no nakoniec z toho nič nebolo. Príslušní policajní zástupcovia odmietli uznať existenciu mafie. Už vtedy v talianskej vláde totižto mala priamy vplyv. Najznámejší takzvaný vyslanec mafie v politike bol Raffaelo Palizzolo, ale o tom si porozprávame neskôr. Vtedy sa začala exodus sicílskej mafie do USA. Mnoho Sicílčanov, ktorí odišli do Ameriky malo už naplánovanú trestnú činnosť v istej sfére, ktoré im prikázalo mafiánske vedenie zo Sicílie .

Vráťme sa ale znova na Sicíliu. Mafia sa postupne začala stále viac presadzovať. Z mafiánov sa stávali členovia mestskej rady , členovia vedenia podniku , dokonca riadili hospodárstvo statku. Mafia začala svojimi aktivitami nahradzovať politickú aj ekonomickú moc štátu . Pramene uvádzajú, že na začiatku 19. storočia mafia svojou politickou aj ekonomickou mocou ovládala už celý západ Sicílie. Čo sa týka jej obchodov na prelome 19 /20 stor., ešte neboli hlavnou predávanou surovinou drogy alebo iný predaj ilegálnych surovín. Mafia obchodovala s legálnymi surovinami. Bola to síra a citrusové ovocie. Zákon mafia obchádzala akurát pri predaji, kedy obchádzala zákon neplatením daní ani odvodov centrálnej vláde . Podľa odhadov odborníkov bol predaj oviec a olivový olej hlavným zdrojom príjmov mafie v USA na prelome 19 /20 storočia ( cca 60% príjmov ). Síra bola tiež strategickou surovinou. Bol to hlavný komponent do pušného prachu. Práve keď sa blížila 1.svetová vojna Nemecko a iné štáty začali hromadne zbrojiť a mnoho tej síry pochádzalo práve zo sicílskych podnikov ovládaných mafiou. Napríklad Nemecko v tom čase 40% komponentov pušného prachu nakupovalo a dovážalo práve zo Sicílie a Neapola. Peniaze získané z týchto nezdanených obchodov boli prepierané v amerických a talianskych bankách. V tom ešte totiž nebola dostatočne vyvinutá jurisdikcia, ktorá by takýmto machináciám zabránila. Robilo sa to aj tak, že príjmy z nelegálnych obchodov sa použili na kvázi dobrovoľné ciele alebo ich darovali cirkvi, aby sa zakryl samotný zdroj príjmu tých peňazí .

Je na čase si položiť otázku. Prečo vznikla mafia? Odpoveď sa snažili naznačiť predchádzajúce riadky. Mafia je produktom kapitalizmu. Tento produkt vznikol v extrémne tvrdých chudobných sociálnych a ekonomických podmienkach, kde sociálne napätie bolo tak veľké, že vyústilo v extrém, ktorý sa nazýva mafia. Robotníci, ktorí nemali čo jesť sa vzbúrili a založili paralelné zložky , potom sa vzbúrili aj oficiálne zložky štátu, ktoré založili ďalšie paralelné zložky, no a z nich sa postupne pod tlakom sociálno-ekonomických udalostí vykryštalizovala mafia. Išlo aj o potlačenie akejsi kolektívnosti a súdržnosti robotníkov a snaha presadiť spoločnosť založenú na feudálnych tradíciách a prežitkoch, kde pôdu vlastní niekoľko bohatých veľkostatkárov. Dokonca pravicové strany využili mafiu na boj proti socialistickým stranám, ale o tom si povieme až neskôr. Ako bola na začiatku svojej éry mafia organizovaná ?

Na čele mafiánskej rodiny bol odjakživa Don (nazvaný tiež Padrino ). Jeho poradným orgánom a druhou najvyššou skupinou mafie boli tzv. Consiglieri. Boli to fakticky predĺžené ruky Dona. Treťou skupinou cez ktorú putovali rozkazy boli Caporegimovia (skrátene Capovia ). No a najnižší stupeň v tejto hierarchii tvorili vojaci ( nazývaní Soldati), ktorí len vykonávali rozkazy, ktoré im boli dané. Samostatnú trestnú činnosť ešte vykonávať nemohli. Mafiánske organizácie sa delili na bratstva, skupiny a rodiny. Je treba si uvedomiť, že je to organizácia , kde rodinné väzby a príbuzenstvo bolo zahnané do extrémnej podoby. Členom sicílskej mafie ( teda čo sa týka Cosa Nostri) mohol byť len muž a musel mať sicílsky pôvod. Mnoho organizačných vecí v tejto zločineckej organizácii vychádzalo ešte z tradície starovekých Rimanov. Mafia mala aj veľa spolupracovníkov, ktorí síce neboli členovia rodiny, ale za to mohli na spolupráci s mafiou zarábať. Členovia takzvaných rodín skladali sľub omerty mlčanlivosti. To znamená, že nemohli rozprávať za žiadnych okolností o svojich nelegálnych aktivitách s tými ľuďmi, ktorí boli pre mafiu nežiadúci. Porušenie sa trestalo smrťou. Každý článok v hierarchii mafie, samozrejme, okrem Dona musel odovzdať podiel zo svojich zločineckých aktivít. Zároveň každý článok mafie zodpovedal za svoje územie a za všetky obchodné aktivity, ktoré sa tam diali. Samozrejme, opäť sa to netýkalo Dona. Jemu sa museli naopak všetci zodpovedať. Ako hovorí jedno staré sicílske mafiánske príslovie: Rozkazy idú smerom zhora dole a peniaze zdola hore. Prirodzene, v tej dobre okrem obchodovania so sírou , olivovým olejom a citrusovým ovocím už robila aj iné nelegálne obchody: úžerníctvo, výpalníctvo a podobne. Keď niekto nemohol splatiť svoj dlh mafii vo finančnej forme, musel to splatiť vo forme protislužby (fyzicky toho človeka použili na istú trestnú činnosť).

Kto boli prví vodcovia sicílskej mafie teda Donovia ?

Giuseppe Sansone, (zvaný Chiariano) bol prvým známym Donom, ktorý bol politicky prepojený na vyššie mocenské kruhy. Už ako mladý chlapec spáchal ozbrojenú lúpež. Bol patrične zatknutý, no vďaka vplyvným stykom jeho rodičov bol následne po kratšom období z väzenia prepustení. Dostal sa na čelo organizovanej skupiny. Jeho trestná činnosť okrem tej ekonomickej (neplatenie daní a odvodov, a porušovanie iných nariadení), únosmi vysokopostavených politikov. Svoju moc si upevňoval kontaktmi so sieťou obchodníkov nielen na Sicílii, ale aj v USA. Dokonca mal kontakty aj na rímsku politickú moc. Predstavoval však len skôr ekonomickú odnož mafie ako násilie. Pochopiteľne, pri svojej trestnej činnosti používal mnoho násilia. Spomeniem jeden jeho zaujímavý citát: „Moji spoločníci majú nesmierny záujem udržiavať dobré styky s obyvateľmi Sicílie, či už sú to mešťania, robotníci, intelektuáli, obchodníci alebo cirkevní hodnostári. Na to, aby sme realizovali úspešný obchod s našimi zahraničnými partnermi je nevyhnutné mať dobrých priateľov nielen v Ríme, ale aj v Amerike.“ (Správa zmocnenca z 10. júna 1877 a telegram Nicoteru prefektovi z 26. januára 1877). Tento citát dokazuje, že mafia už v tomto období prenikla všetkými sociálnymi vrstvami obyvateľstva a stávala sa stále viac- menej viditeľnou. Chiariano pôsobil ako vyslanec mafie medzi politikmi.

Druhým najvýznamnejším Donom bol Raffaelo Palizzolo .Už som spomínal, že sprostredkúval politickú ochranu mafii. To bol hlavný oporný pilier jeho trestnej činnosti. Na začiatku svojej kariéry bol vymenovaný za správcu arcibiskupských veľkostatkov, ktoré potom mafia využila na svoje trestné aktivity. V roku 1877 bol kandidátom za regionalistickú stranu do rímskeho snemu, no nepodarilo sa mu uspieť. Neskôr však zmenil politickú stranu a podarilo sa mu dostať do rímskeho snemu. Tam nadviazal kontakty s poprednými predstaviteľmi vtedajšej Talianskej monarchie, no aj jeho najväčší zločinecký úspech bol, že sa mu podarilo sabotovať vyšetrovanie ozbrojených organizovaných skupín práve v už spomínaných rokoch 1875-1876.

Po 1.svetovej vojne a nástupe Mussoliniho v r. 1922 sa začali vzťahy medzi štátom a sicílskou mafiou meniť. Týmto chcem aj vyvrátiť mýtus mnohých neonacistov, že Mussolini zničil sicílsku mafiu. V roku 1924 si poslal Mussolini na Sicíliu guvernéra Moriho , ktorý mal údajne zničiť sicílsku mafiu a ukončiť jej ekonomickú a politickú moc na tomto území. Podarilo sa mu poraziť jednu časť mafie, no keď chcel poraziť druhú časť sicílskej organizovanej mafie, bol vymenovaný za senátora v Ríme. Odkedy sa stal senátorom senátora, tak stratil akýkoľvek vplyv na tento proces boja s mafiou. Tak je na mieste konštatovanie, že priamo Mussolini umožnil existenciu časti sicílskej mafie a to zároveň vyvracia mýtus ako bojoval Mussolini proti mafii . V USA sicílska mafia získala obrovskú moc práve v období prohibície a po nej. Už od začiatku dvadsiateho storočia, ako som už spomínal, sa naplno rozbehol exodus Sicílčanov do USA. Masová emigrácia bola z veľkej časti riadne a robená za cieľom rozšírenia trestnej činnosti a väčšieho zisku. Mafia začala prenikať do odborov , do vedenia podnikov podobne ako v Taliansku. Obrovskú moc mala aj v podnikoch, ktoré sa sústredili v prístavoch. V roku 1933, keď skončila prohibícia bolo v USA zhruba o trikrát viac barov ako v roku 1919 pred prohibíciou. Samozrejme, väčšinu týchto nelegálnych barov vlastnila Mafia. Z toho možno ľahko vydedukovať , ako mafia zbohatla a pošpinila svoj vplyv v USA. Počas 2. svetovej vojny, kedy USA potrebovala silné námorníctvo, tak mafia kontrolovala všetky odbory prístavných robotníkov v New Yorku. Tiež kontrovala väčšinu podnikov pôsobiacich v prístavoch. Ešte pred 2.svetovou vojnou bol najväčší boss Lucky Luciano. Bol odsúdený americkou jurisdikciou. Odsúdený na 30 – 50 rokov väzenia. Luciano aj naďalej z väzenia riadil sicílsku mafiu v USA (prostredníctvom svojho zástupcu Franka Costella). Mafia v prístavoch začala praktizovať sabotáže a rôzne iné kontraproduktívne aktivity, ktoré poškodzovali námorníctvo Spojených štátov amerických. Preto vláda a tajné služby USA urobili s mafiou dohodu. Mafia im pripravila podmienky na vylodenie západných spojencov na Sicílii . Luckym Lucianovi bolo sľúbené, že v roku 1946 bude prepustený, čo aj USA vláda dodržala. Keď sa americké vojská vylodili na Sicílii, nadviazali spojenie práve s miestnou mafiu a tá bola za spoluprácu so západnými spojencami odmenená získaním politickej funkcie. V mnohých mestách a dedinách boli vymenovaní mafiáni za starostov a získavali aj iné podobné funkcie. Americké vojenské sily pomohli napríklad dosadiť na funkciu primátora mesta Villalba sicílskeho brutálneho mafiána Calogero Vizziniho .Bol prezývaný Don Calo .Don Calo výrazne pomohol americkým vojakom v operácii Husky v roku 1943. Tento človek podľa dostupných zdrojov vykonal 39 vrážd. Tu je vidno ďalšiu absurditu kapitalizmu. Nielenže sa americké tajné služby dohodli na spolupráci so zločineckou organizáciou, ale aj dosadzovali na sociálno-politické funkcie tridsaťdeväť násobných vrahov a jemu podobných takzvaných “mäsiarov“. Tu sa ukazuje americký zahraničný politický boj za demokraciu. Sú schopní dosadiť aj ťažkého mafiána na politickú funkciu, len aby mali z neho prospech. Calogero Vizzini bol neskôr dokonca členom kresťanskodemokratickej strany. Mafia uzavrela spojenectvo s pravicovými stranami pod zámienkou boja proti socializmu a ľavici ako takej. Neskôr bolo mnoho ľavicových aktivistov zavraždených mafiou a niektoré ich vraždy doteraz nie sú objasnené. Tu je vidno, že tento kapitalistický systém sa dokáže spojiť s hocikým a neprekáža mu ani dokonca fyzická likvidácia.

Posuňme sa ďalej do 60. rokov. Obdobie cca od konca 60. rokov, ktoré trvalo do konca 80. rokov, sa nazývalo roky olova. Išlo o súperenie medzi pravicovými a ľavicovými skupinami, ktoré častokrát vyústilo do extrémnej formy (teroristické útoky a pod. ) . Podpora pravicových strán začala už na začiatku 60. rokov rapídne klesať. Hlavný predstaviteľ pravicových síl kresťanskodemokratická strana dostala vo voľbách málo hlasov, preto ak chcela byť súčasť vládnej koalície musela medzi seba prijať buď PSI , alebo komunistickú stranu Talianska, ktorá bola mimochodom v tej dobe už 2. najsilnejšou stranou v krajine. Takzvané roky olova spustil bombový teroristický útok Piazza Fontana. Tento útok bol vykonaný 16.decembra 1969. Zahynulo pri ňom 17 ľudí. Isteže boli z toho obvinené extrémistické ľavicové skupiny. Pritom pravda bola niekde inde. Skutočnosť bola taká, že túto udalosti spáchali ultrapravicoví extrémisti. Ďalšou významnou udalosťou počas týchto rokov bol pokus o neofašistický prevrat v roku 1970 , neskôr v roku 1974. Bombový útok na antifašistickú demonštráciu v Bresci . Podľa oficiálnych štatistík Ministerstva vnútra Talianska boli za násilnosti, ktoré boli páchané v rokoch 1969-1980: 67 ,5% týchto násilností boli páchané pravicovými skupinami a 26,5 % ľavicovými skupinami. Z väčšiny udalostí však vinili komunistov a ľavicovo zmýšľajúcich ľudí. Napríklad, v roku 1974 došlo k zatknutiu Vita Miceliho, ktorý bol Šéfom vojenských tajných služieb. Preukázalo sa mu marenie vyšetrovania v prospech neonacistických skupín. Teda okrem toho sa preukázalo, že získaval obrovské obnosy peňazí o americkej CIA. Takýchto organizácii podporovaných americkými tajnými službami bolo mnoho. Napríklad fašistické organizácie Propaganda Due či Gladio. Roku 2000 dokonca talianska parlamentná komisia vo svojej záverečnej vyšetrovacej správe skonštatovala, že vytváranie napätia v krajine v ktorej viedlo do extrémizmu bolo podporované Spojenými štátmi len preto, aby sa zabránilo komunistickej a socialistickej strane dostať sa k moci. Tu vidíme, kto stál za väčšinou teroristických útokov. Je vidno, že USA je schopné podporovať fašistov aj mafiánov, len aby zabránili šíreniu socializmu. 68% teroristických útokov bolo páchaných tak, aby sa zámerne ukázalo, že to robia komunistické a socialistické sily v krajine. V skutočnosti to páchali fašisti, ktorí boli prepojení s mafiou a tajnými službami za značnú podporu amerických dolárov. Pre túto americkú politiku umrelo mnoho nevinných ľudí, no ale zrejme Spojeným štátom to nijako neprekážal. V týchto rokoch v Taliansku pôsobil istý ľavicový novinár a hrdina Giuseppe Impastato (známy ako Peppino) .

Giuseppe Impastato sa narodil v roku 1948, v meste Cinisi, v provincii Palermo. Pochádzal z mafiánskej rodiny Corleone. Jeho otec bol práve za nelegálnu trestnú činnosť väznený v období talianskeho fašizmu. Jeho strýko aj príbuzní boli taktiež členmi mafie, no on sa však hrdinsky vzpriečil svojmu osudu, začo bol rodičmi vyhodení z domu. Začal písať proti mafii , začal sa zaoberať ľavicovou politikou. V roku 1965 založil noviny socialistická myšlienka a vstúpil do strany TSSPJ. Zúčastňoval sa mnohých komunistických protestov. Viedol protesty roľníkov, ktorí prišli o svoju zem neprávom vyvlastnením, pretože na území ich polí sa išla stavať 3. pristávacia dráha letiska Palermo. Viedol štrajky nezamestnaných či už stavbárov, alebo iných robotníkov. Bol zakladateľom politicko-umeleckej skupiny muzika a kultúra, ktorá sa zaoberala ľavicovou politikou v rôznych spoločensky dôležitých oblastiach. Presadzovali ľavicové myslenie prostredníctvom kina, hudby, maliarstva. Založil rádio áut, keď sa písal rok 1977. V tomto kritizoval mafiu a častokrát v satirickom duchu. Dokonca jeho vlastná matka ho odhovárala od písania článkov proti mafii. Jeho články však naďalej vychádzali. V tej dobe mal odvahu písať o miestnom bossovi mafie v Cinisi. V noci 8. až 9. mája 1978 mu mafiáni rozbili hlavu kameňmi. Odvliekli ho na železničnú trať, následne hodili na koľajnicu a odpálili pod ním nálož TNT výbušniny. Tento útok bol urobený tak, aby to vyzeralo, že Imapstato bol členom Červených brigád a chcel urobiť teroristický útok na vlak, ktorý sa mu však nepodaril. Po jeho smrti v roku 1980 bolo pomenované Sicílske dokumentačné stredisko, ktoré zbieralo informácie proti mafii, premenované na stredisko G. Impastata . Ešte rok predtým, roku 1979 toto stredisko zorganizovalo jeho stranou prvú národnú demonštráciu proti mafii. Zúčastnilo sa na nej 2000 ľudí z rôznych kútov Talianska. Giuseppe Impastato je príkladom toho, že nezáleží v akom prostredí sa človek narodí. Samozrejme, ak keď to má taktiež obrovský vplyv. Vždy je na nás akou cestu a aké smerovanie našich životných cieľov a priorít si vyberieme. Giuseppe Impastato si vybral ísť za pravdou, za čo zaplatil životom . V roku 1978 kontrolovali komunisti politicky 6 významných miest v Taliansku. Mafia a pravicové politické sily sa významne radikalizovali.

30 kilometrov od hlavného mesta Sicílie, od Palerma, leží dedina Corleone. Práve odtiaľ pochádzali hlavy organizovaného zločinu na Sicílii v 80. rokoch. V tomto období vypukla medzi jednotlivými mafiánskymi klanmi vojna . Na jednej strane stáli politicko-ekonomické sicílske mafiánske kruhy. Tieto kruhy reprezentovali Badalamenti , Bontade, a Buschhetta .Proti ním stáli dvaja Corleončania, Toto Rina a Provenzano, ktorí patrili k viac násilným ako ekonomickým mafiánskym kruhom. Ľudovo povedané hrubá sila. Tonovi Rinovi sa podarilo nariadiť vraždu na Bontateho, ktorý bol zavraždený . Buschetta a Badalamenti zo strachu o život ušli do Brazílie. Na vrchol sicílskej mafiánskej organizácie sa tak na prelome 70. až 80. rokov dostali Toto Riina a Provenzano . Podľa odhadov odborníkov na začiatku 80. rokov patrilo k mafii 800 000 až 1 miliónov ľudí. Čo sa týka ekonomického zisku mafie, odborníci odhadujú, že mafia v roku 1984 mala zisk 11% HDP. V tomto období bolo zabitých mnoho predstaviteľov štátu a predstaviteľov verejného života .Mafia sa už skutočne nezastavovala pred ničím a stále viac a viac ukazovala svoju silu a dominanciu. V 80. rokoch sa doslova začala vojna nielen medzi mafiou, ale aj medzi mafiou a štátom . Za obeť v tejto vojne padli mnohí politici , prokurátori, ale aj celé rady ľudí zastupujúcich kultúrno – spoločenské posty. Napríklad v roku 1979 bol zavraždený novinár Mario Francese , ktorý ako prvý verejne opísal a analyzoval zločinecké aktivity, a zároveň postavenie Tona Rinu v zločineckej sicílskej organizácii. Ďalšou obeťou bol právnik a vyšetrovateľ Giorgio Ambrosoli, ktorý sa zaoberal vyšetrovaním bankára Michele Sindona . Tento bankár bol prepojený svojimi nelegálnymi obchodnými aktivitami na sicílsku mafiu. Ďalším bol vedúci policajného oddelenia v Palerme Boris Giuliano, ktorý sa zaoberal vyšetrovaním obchodu s heroínom. Bolo mnoho takýchto obetí , preto štát začal reagovať. Prešiel do otvorenej ofenzívy proti organizovanému zločinu. 10 .februára 1986 sa začal najväčší súdny megaproces s mafiou v histórii .Tento proces bol medzníkom nielen v talianskych dejinách, ale aj vo svetových dejinách boja proti organizovanému zločinu. Proces sa konal vo väznici Ucciardone v Palerme . V tejto väznici bola vytvorená špeciálna pojednávacia miestnosť, a namiesto lavičiek pre obžalovaných tam bolo 30 klietok .Väznica bola opancierovaná a strážili ju protilietadlové zbrane a iné efektívne mechanizmy. Ešte nikdy v histórii boja s mafiou nebolo také prísne zabezpečenie pojednávacej miestnosti. Treba konštatovať, že mnoho ľudí tomu procesu neverilo, pretože častokrát obžalovaní mafiáni boli zbavení viny pre nedostatok dôkazov, alebo pre nedôveryhodné dôkazy a podobne. V roku 1980 predložil práve predseda Talianskej komunistickej strany Pio La Torre návrh zákona o mafiánskom združovaní . Návrh zákona znel takto: Pokiaľ tí, ktorí k nej patria ( k mafii ) využijú tieto styky, aby zastrašovali , ovládali a naviac uplatňovali zákon mlčanlivosti (teda omerty ) s cieľom páchať zločiny tak, aby získali priame alebo nepriame riadenie a kontrolu hospodárskych aktivít. Výsady právomoci, kontrakty a verejné zákazy alebo aby získali neoprávnené zisky či výhody pre seba, alebo pre druhých . Tento zákon urobil doslova revolučný zvrat v procese proti mafii. Bohužiaľ, Pia La Torreho tento zákon stál život . V roku 1982 ho zabila mafia. Tento zákon umožnil prvýkrát súdiť človeka podozrivého z páchania zločinu, za samotnú príslušnosť k mafii, čo v minulosti v Taliansku nebolo možné. Chcem spomenúť dôležitý fakt, že od roku 1981 do roku 1985 bolo zavraždených 2000 mafiánov a mnoho štátnych predstaviteľov. Sicílska mafia vtedy kontrovala celosvetový obchod s heroínom , kontrolovala častokrát verejné zákazky a vykonala mnohé iné aj primitívnejšie typy zločinu ako výpalníctvo a podobne. Mafia si myslela, že je nedotknuteľná , bola na vrchole svojej moci. Heroín sa pašoval nasledovne: ópium sa dovážalo z takzvaného zlatého trojuholníka Thajsko, Barma, Laos. Na Sicílii sa spracovávalo a keďže má Sicília výhodnú a strategickú dopravnú polohu, tak slúžila ako miesto na transport do USA.

Tieto udalosti prispeli k vytvoreniu protimafiánskej skupiny. Na začiatku 80. rokov založil sudca Rocco Chinici istý dobrovoľný fond , ktorým sa malo zafinancovať založenie protimafiánskej skupiny v Palerme podľa vzoru severného Talianska. Malo ísť o skupinu, ktorej cieľom bolo spojiť rôzne informácie, dôkazy a nachádzať nové efektové metódy vyšetrovania mafie. Už sa o to pokúsili jednotliví sudcovia , lenže v tej dobe sa sudcovia začínali obávať samostatného ťaženia proti mafii , preto práve Chinici prišiel tzv. návrhom protimafiánskej skupiny. Sudcovi, čo mal viesť väčšej efektivite a zároveň menšiemu riziku v prípade ohrozenia života sudcov. Chinici v tomto prípade reagoval na zabitie sudcu Gaetana Costu, ktorý bol pre vyšetrovanie s mafiu zavraždený. R. Chinici bol v roku 1983 však zavraždený, lenže protimafiánska skupina už bola na svete. Tvorili ju: Giovanni Falcone (predseda skupiny ), Paolo Borsellino, Giuseppe Di Lello a Leonardo Guarnotta. Sudca Falcone veľmi rýchlo využil nový zákon o mafiánskom združovaní a členstve v mafiánskej skupine. Uvedomil si, že zločiny mafie nemožno súdiť izolovane a nezávisle od seba, ale treba hľadať prepojenosť týchto zločinov. Lenže nastal problém , keď hľadali sudcovia svedkov proti mafii nikoho nemohli nájsť, pretože takmer celá Sicília bola spútaná a zviazaná strachom pred mafiou a nikto nechcel svedčiť o trestnej činnosti mafie. Ako povedal jeden známy novinár: „ Keď sme prišli na miesto trestného činu mali sme dojem, že sme na mesiaci, lebo nikto nikdy nič nevidel“. Atmosféra strachu bola jedna z hlavných zbraní sicílskej mafie. Myslím si, že v tej dobe bolo ťažké a skoro nemožné získať na stranu spolupráce s políciou človeka, ktorý sa akokoľvek podieľal na trestnej činnosti mafii. Princíp omerty vytvoril akúsi neprekonateľnú hradbu, ktorá držala po kope celé územie mafiánskeho pôsobenia, ale predsa len aj v tom múre sa našla diera a umožnila odpovedať polícii na skryté zločinné mechanizmy a štruktúry. Tým kajúcnikom z radov mafie bol Tomaso Buschetta. Vysoko postavený mafián, ktorý ovládal cele štvrte v Palerme. Toto meno som už spomínal, pretože práve on bol jedným z troch najvýznamnejších predstaviteľov mafie, ktorí sa zapojili do mafiánskej vojny proti Totovi Riinovi. Buscetta, najvýznamnejší nepriateľ v 60. rokov volal Michele Cavataio . Lenže podľa starých praktík mafie ich deti mohli chodiť do jednej triedy alebo ich príbuzní sa mohli naďalej stretávať. Išlo len o boj medzi nimi, ibaže tento raz Mafia prekročila hranice a Buschettovi zabili dvoch synov, dcérinho manžela, brata a ďalších členov rodiny. V tomto boji s mafiánskou konkurenciou prišiel o všetko . Zo strachu o život utiekol do Brazílie a práve tam ho vyhľadal sudca Giovanni Falcone. Len pre zaujímavosť títo dvaja sa narodili a vyrastali v tej istej štvrti v Palerme. Sám Leonardo Guarnotta, člen protimafiánskej skupiny o týchto udalostiach povedal :Buschetta Falconemu povedal : „Ak chcete, aby som prehovoril, tak vedzte, že účet, ktorý si otvoríme s Cosa Nostrou bude mať jediný zostatok , smrť . Zostáva len otázka koho zavraždia ako prvého? Vás alebo mňa? Chcete pokračovať ? Falcone odpovedal , že áno chcem“. Tu je vidno Falconeho obrovský zmysel pre spravodlivosť a schopnosť obete v mene tejto spravodlivosti. Buschetta začal vypovedať a opísal štruktúru a fungovanie mafie . Povedal, že mafia je organizovaná na základe rodín, ktoré si volia svojich najvyšších šéfov. Skupina týchto najvyšších šéfov sa nazýva Cupola (vedenie mafie ) a tá rozhoduje o každom významnejšom kroku mafie . V tej dobe, ak chcel byť súdny proces úspešný, tak musel uspieť v najprv v prvo-stupňovom konaní , potom v odvolacom konaní aj nakoniec v kasačnom dovolaní . No však aby bol proces úspešný, bolo treba poskytnúť súdu množstvo presvedčivých dôkazov , ktoré by uspeli na všetkých úrovniach súdov. Práve výpoveď Tommasa Buscettu bola týmto tmelom, ktorý spojil všetky informácie o mafii a vytváral množstvo závažných dôkazov . Ešte nikdy predtým v histórii Talianska nespolupracoval s políciou mafián tak vysokého postavenia v hierarchii mafie . Teraz sa presuňme späť k samotnému súdnemu procesu. Mafiáni v klietkach sa správali agresívne , fingovali množstvo vecí , jednoducho nezvládali situáciu. Chceli za každú cenu sabotovať a znemožniť tento proces .Po chybných pokusoch svojimi divadelnými predstaveniami a prejavmi zistili mafiáni, že tento proces nespomalia . Tak vymysleli inú „fintu “ , aby proces zabrzdili. Jeden z mafiánov požiadal, aby sa prečítali všetky žaloby ( obžaloba mala 350 bodov a 400 000 strán ) vieme si predstaviť asi ako dlho by to trvalo .Taliansky parlament nato však rýchlo reagoval. Prijal zákon, ktorý umožňoval to, aby nebolo povinné prečítať všetky obžaloby počas súdneho procesu . Zákon ako vyšitý umožnil pokračovanie tohto megaprocesu. Medzi 475 členmi sicílskej mafie boli ľudia od najvyšších v mafiánskej hierarchii až po tých najnižších. Krstný otec Michele Greco patril k mafiánom, ktorí sa navonok správali ako skutoční muži. Ukazoval svoju morálku , nosil pri sebe bibliu a dokonca z nej citoval pred súdom , nekričal. Práve pre nosenie biblie pri sebe ho prezývali pápež. Keď mu predseda súdu v megaprocese prečítal jeho obžalobu Michele Greco povedal : „Násilie nie je súčasťou mojej dôstojnosti“. Odmietol akúkoľvek vinu a navonok skutočne vykazoval známky ctihodného muža, no v megapocese boli aj iní krstní otcovia, ktorí boli jeho pravým opakom. Napríklad Luciano Leggio. So svojou kubánskou cigarou nervózne pobehoval po cele . Správal sa drzo a arogantne. Mnohí sa cítili ako v starom mafiánskom filme. Všetky predsudky o mafiánoch potvrdzoval. Kričal, že nepočul, čo povedal predseda, žiadal zrušenie procesu. Dokonca začal kričať na sudcu, že naňho Karabiniéri pozerajú a on sa nemôže sústrediť na pojednávanie. Vyvolával hádky a rôzne cirkusy. Bol to jednoducho prototyp krstného otca ako zo starého mafiánskeho filmu. No stále hlavným v tomto procese bol kajúcnik Tommaso Buscetta. Tomasso Buscetta sa zo začiatku bál vypovedať pred súdom, no nakoniec sa rozhodol, že bude vypovedať. Vo svojej výpovedi potvrdil všetky závažné obvinenia proti mafii. Mafiáni žiadali advokátom, aby sa mohli konfrontovať s Buscettovou tvárou tvár. Prvý sa o to pokúsil Pippo Calo (jeden z najlepších priateľov Tommasa Buscettu) . Cieľom mafiánov bol znemožniť Bushcetu, vyvrátiť jeho tvrdenie, jednoducho zabrzdiť megaporoces. No situácia sa však vyvinula inak. Pippo Calo bol argumentačne položený a Tomasso Buscetta ho obvinil z vraždy jeho brata a z ďalšej vraždy iného človeka, lenže tá vražda ani nebola uvedená v Busccettovej skoršej výpovedi. To znamená, že nielenže PC ho T.B. argumentačne položil ešte ho aj obvinil z novej vraždy, ktorá nebola súdu známa. Po tomto škandále už nikto viac sa nechcel konfrontovať. Dokonca po konfrontácii chcel jeden významný obžalovaný mafián spolupracovať s políciou, no situácia sa vyvinula nasledovne: túto situáciu opísala sociologička, odborníčka na mafiu Alessandra Dino : „Vo chvíli, keď vošla do siene jeho manželka a 7 ďalších žien, jeho sestry a dcéra , vošli od časti vyhradenej pre verejnosť a kričali . Bolo to ako chór z gréckej tragédie. Všetci boli ohromení“. Tento mafián pod tlakom svojej rodiny prestal vyvíjať akúkoľvek iniciatívu na spoluprácu s políciou. No ďalší mafiáni pod tlakom nestiahli chvost, ale naopak. Začali spolupracovať .Tono Riina, ktorý sa vtedy ukrýval tým, čo spolupracujú pohrozil. Povedal, že každý kto bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, bude potrestaní tým, že mafia zavraždí celé rodiny spolupracovníkov a začne 6-ročnými deťmi a bude ich prenasledovať až do siedmeho pokolenia. Proces sa začal komplikovať, lebo svedkovia pod tlakom menili výpovede alebo ich úplne popierali. Proti mafii sa bál vypovedať jednoducho každý, kto mal čo stratiť. Zo záberov v tomto procese je vidno ako jedna žena odmieta potvrdiť svoju výpoveď proti mafii so slzami v očiach a pritom sa nepozerá na sudcov, ale na klietky, kde sú umiestnení mafiáni. Myslela, že nič nevysvetľuje lepšie atmosféru tej doby ako toto gesto, no napriek všetkému sa našla jedna staršia žena, ktorá ukázala svoju neskutočnú odvahu. Zabili jej syna, ktorý mal 40 rokov , prišla o všetko. Pred súdom potvrdila svoju výpoveď proti mafii. Dokonca sa spýtala obžalovaných mafiánov prečo zabili jej syna a odkázala im, že sa ich nebojí. Na začiatku procesu vraždy podsvetia utíchli, mafia chcela totiž ukázať, že veci, ktoré sa o jej brutalite hovoria sú prehnané, no ticho zbraní dlho nevydržalo a v uliciach našli mŕtveho 11- ročného chlapca , syna jedného zo strážnikov vo väznici Uciardone. Bol usmrtený strelnou ranou z blízkosti do hlavy. Táto brutálna udalosť otriasla spoločnosťou vo všetkých novinách, začalo sa písať o tom, že mafia zabíja aj deti. Mafiáni o sebe v minulosti vyhlasovali, že si vážia a nezabíjajú ženy a deti. Táto brutálna vražda vyvrátila všetky reči a mýty o tom, že mafia má isté morálne a iné pravidlá ktorými sa riadi. Na túto vraždu reagoval aj jeden zo 475 odsúdených mafiánov- Giavanni Bontade a zo svojej klietky prečítal list, v ktorom ten čin odsúdil a odmietol, aby bol prisudzovaný mafii, dokonca navrhol zopár minút ticha za tuto obeť. Po ukončení procesu mafiáni vyhlásili Bontaneto za blázna a bol za tento prejav zavraždený . 11. novembra 1987 , keď prešlo až 22 mesiacov (638 dňoch) od začiatku megaprocesu s mafiou sa rozhodujúci sudcovia dobrali na poradu . Michele Greco ešte predtým požiadal o slovo a zaprial večný mier predsedovi súdu. Po porade sa sudcovia zavreli v budove súdu na dlhých 35 dní a počas týchto dní sa dohodli na tom, aký rozsudok vynesú v tomto megaprocese s mafiou. 16.decembra roku 1987 bol vynesený záverečný rozsudok . Predseda súdu čítal svoj verdikt asi hodinu. Talianskemu súdnictvu a všetkým orgánom, ktoré s ním spolupracovali sa podaril obrovský úspech . 19 mafiánov dostalo doživotie (vrátane Tona Rinu, ktorý bol odsúdený v neprítomnosti ) , 341 mafiánov dostalo spolu 2665 rokov väzenia. Mafiáni boli v šoku. 30. januára 1992 Kasačný súd potvrdili verdikt megaprocesu. Bol najväčší úder štátu proti mafii v histórii Talianska a v histórii boja proti organizovanému zločinu. Tono Rina však bol stále na úteku a zorganizoval beštiálnu a krvilačnú pomstu .

marca 1992 bol zavraždený Salvo Lima. Bývalý starosta Palerma a agent v službách mafie, člen najsilnejšej kresťanskodemokratickej strany. Bol zavraždený, preto lebo nezabezpečil, aby Kasačný súd nepotvrdil verdikt megaprocesu. O jeho stykoch s mafiou sa hovorilo otvorene už dlhší čas. Táto vražda to len potvrdzuje. 23. mája 1992 v čase 17:59 bola odpálená nálož s hmotnosťou zhruba pol tony. Nálož sa nachádzala v kanalizácii pod diaľnicou. V tomto čase po tejto diaľnici prechádzal policajný konvoj, ktorý sprevádzal práve sudca, hlavný predstaviteľ protimafiánskej skupiny Giovanni Falcone. Explózia bola tak silná, že kriticky poškodila 100 metrov diaľnice a urobila do nej 8 metrový kráter. Giovanni Falcone ,neskonal na mieste, ale umrel až počas prevozu do nemocnice. Cca dve hodiny po atentáte. Pri tomto atentáte umrela aj jeho žena. Výbuch bol dokonca tak silný, že sprievodné vozidlo bolo vystrelené do veľkej výšky a našli ho zhuba 500 metrov od miesta atentátu. Odkiaľ mali príslušníci sicílskej mafie informácie o čase prejazdu, ale aj o trase policajného konvoja, ak nie priamo od kompetentných orgánov štátu? Tu je dôkaz o tom, kde až vysoko siahala mafia a myslím si, že aj dnes siaha ešte vyššie. Mafia je ako chobotnica, ktorej keď odseknete chápadlo, znovu jej dorastie a ešte aj s prísavkami, a keď tá chobotnica dosiahne na žezlo, ktoré riadi štát, je takmer nemožné ju eliminovať aspoň v kapitalistickom systéme. Žezlo boja proti mafii prevzal kolega Falconeho ,Paolo Borsellino, no 19.júna 1992 bol na neho spáchaný atentát prostredníctvom bomby, ktorej výbuch ho usmrtil. Túto udalosť popísal jeden človek nasledovne: „ Štvrť sa podobala na Bejrút alebo Sarajevo s kusmi ľudského mäsa, ktoré viseli na balkónoch na poslednom poschodí . To sú zábery na ktoré nik nikdy nezabudne“. Počas pohrebu Borsellina ľudia protestovali, jeden z nich zakričal: „Štát je vrah!“ . Nič výstižnejšie nemohol povedať. Tu je vidno jednu z mnohých absurdít tohto systému . Koľko peňazí investujú vlády do jadrových zbraní a z iných zbraní hromadného ničenia do biologických zbraní a do propagandy? . Pritom mafia prekvitá a do boja proti nej sa investuje len malá čiastka peňazí. Prečo je to tak? Lebo ako sami vidíme z toho článku vyplýva, že mafia mnohokrát poslúžila politickým elitám presadzovať ich politiku , ich záujmy. Mafia kráčala a kráča ruka v ruke s vysokou politikou , preto sa na jej elimináciu nevykladá až také veľké úsilie. Ako je možné, že najviac chránený človek vo vtedajšom Taliansku sudca Giovanni Falcone bol zabitý? Kto podal mafii túto informáciu? Toto Riina bol zatknutý v roku 1993.

Tento megaproces definitívne nevyhral a neskoncoval s mafiou. Veď 80% obchodníkov na Sicílii platí výpalné v súčasnosti, ale tento proces dal ľudstvu nádej, že sa dá bojovať za lepší svet . Giovanni Falcone , Paolo Borslleino ,Rocco Chinici to všetko sú morálne a hrdinské vzory , z ktorých by si mal každý človek na tejto zemi brať príklad. Treba povedať, že mafia je stelesnenie satana na tejto zemi, že keby boli všetci ľudia poctiví a spravodliví nemohla by existovať. Ťaží z ľudských hriechov a slabostí a prediera sa každou uličkou k moci.

Tento systém vo svojom ideologickom základe eliminuje akékoľvek prvky, čo i len elementárnej morálky . Osobne si myslím, že cieľom podnikania by malo byt vytvárať bohatstvo , z ktorého budú mať úžitok aj ostatní a nielen samotný podnikateľ. Bohatstvo, ktoré plne uspokojí matariálne, ale aj morálne potreby robotníka, no v kapitalizme jeden človek vytvára bohatstvo akurát pre svoje obohatenie , naplno vykorisťuje pracujúcich, berie ich len ako pracovný nástroj . Čím menej zamestnancov, tým menej peňazí ide na výdavky na plat, tým lepšie pre kapitalistu. Ľudia sú pod tlakom s tým, že ak nebudú pracovať ako otroci, budú okamžite vyhodení, pretože na ich miesto čaká ďalších 100 ľudí. Bežný človek si pripadá bezvýznamný, je zavlečený do totality tých bohatších .Preto veľa ľudí pod tlakom zo strachu, že stratia minimálne sociálne zabezpečenie, úplne prestávajú kritiky myslieť , odsudzovať kriminalitu a nemorálnosť, a slepo prikyvujú tým, ktorí vytvárajú túto totalitu. Ľudia neriešia problémy ako je mafia pokiaľ sa ich to netýka osobne, ale aj vtedy sa často boja ísť na políciu. Mafia postupne ako chobotnica omotáva žezlo vlády a jej sila rastie. Čim viac slobody a pokoja dajú ľudia mafii, tým menej slobody budú mať, pretože mafia sa snaží získať hlavne politickú moc, aby jej ekonomická a násilná trestná činnosť ako sa hovorí mali požehnanie z hora. Osobne som zažil prejavy takzvaných „grázlov“, možno budúcich mafiánov, ktorí sa snažili vyvolať bitku už na nie jednej zábave , prerušovali spoločenské akcie. Ľudia to stále berú na ľahkú váhu, smejú sa tomu, ale keď ich necháme vyvolávať bitky , prerušovať spoločenské akcie dovolia si stále viac a viac. Môže to dôjsť až do takého extrému ako na Sicílii. Myslím si , že slovenská Justícia potrebuje reformu a reorganizáciu, ale nielen Justícia, potrebujú ju všetky zložky štátnej moci aj najnižšieho stupňa v hierarchii až po ten najvyšší. Myslím si, že treba bojovať proti každej krivde v spoločnosti či veľkej, alebo tej najmenšej, pretože keď budeme slepo zatvárať oči aj tá najmenšia krivda môže prerásť do veľkej krivdy proti ktorej bude už ťažko bojovať .