Vojna v Kosove

24. marca 2020 20:50, Prečítané 2 764x, luboslav, Nezaradené

Vznik Juhoslávie -1.časť

V období krátko po prvej svetovej vojne a po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikol štátotvorný útvar Kráľovstvo Srbov , Chorvátov a Slovincov .Treba povedať, že došlo k spojeniu ekonomicky , kultúrne a spoločensky úplne odlišných oblastí .Spojeniu Juhoslávie predchádzali tieto udalosti : Juhoslovanskí poslanci vo viedenskej Ríšskej rady v máji 2017 dali návrh na vytvorenie prostredníctvom Májovej deklarácie spoločného štátu Srbov , Chorvátov a Slovincov .Neskôr nasledovala deklarácia z Korfu v júli 1917 , potom Ženevská dohoda (1918).

Napätie v tom regióne vytvárali aj náboženské pomery. Stretli sa tu tri náboženské skupiny : pravoslávni ( v Srbsku ,Čiernej hore a Macedónsku ),moslimovia (v Bosne a Hercegovine ) a rímskokatolíci (v Slovinsku a Chorvátsku ).

Čo sa týka ekonomickej úrovne najvyspelejšie boli severné oblasti (Slovinsko ), južnejšie oblasti boli chudobnejšie vzhľadom na historický vývoj .

Pred vznikom Kráľovstva SCHS boli len dva štáty samostatné . Boli to štáty Srbsko a Čierna hora .Chorvátsko síce získalo v roku 1868 čiastočnú autonómiu po Uhorsko – Chorvátskom vyrovnaní, ale formálne bolo súčasťou Zalitavska (časť Rakúsko-Uhorskej monarchie ).Bosna a Hercegovina bola dlhé roky pod nadvládou Osmanskej ríše , neskôr sa stala protektorátom Rakúsko-Uhorskej monarchie .Slovinsko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie .Macedónsko patrilo Osmanskej ríši , neskôr pripadlo Srbsku .

Kráľovstvo SCHS bolo konštitučnou monarchiou .

Kráľovstvo SCHS bol štát, ktorý sa zaoberal prevažne poľnohospodárskou výrobou .V produkcii vína bol v Európe na 4.mieste .Väčšinu priemyselných výrobkov štát dovážal .

Prvým panovníkom bol srbský kráľ Peter I. Karadordevič. Vládol až do svojej smrti , do roku 1921 . Za jeho vlády sa juhoslovanská zahraničná politika orientovala najmä na Československo a Rumunsko . Juhoslávia bola ohrozená revizionistickými požiadavkami o zmene hraníc hlavne Maďarskom , ale aj Bulharskom a Talianskom .Preto Kráľovstvo SCHS ,Rumunsko a ČSR uzavreli v rokoch 1920-21 vzájomné dvojstranné zmluvy ktorými si mali zabezpečiť ochranu štátnych hraníc .Po podpísaní týchto zmlúv vznikla koalícia štátov nazývaná Malá dohoda .Treba spomenúť, že v tých rokoch ČSR predávala Juhoslávii vojenskú techniku , Juhoslávia zase na oplátku dodávala ČSR suroviny . Podľa E. Beneša (vtedajší minister zahraničných vecí ČSR ) sa Malá dohoda mala stať základom pre vybudovanie spojeneckej koalície stredoeurópskych a balkánskych štátov , čo sa však bohužiaľ nestalo .

Po jeho smrti nastúpil na trón jeho najstarší syn Alexander I. Karadordevič .Na začiatku jeho vlády vyvolali náboženské , ekonomické a kultúrne rozdiely v krajine politicky nestabilnú situáciu . Došlo k častému striedaniu vlád ,bolo niekoľko väčších protestných akcií v Záhrebe , Podgorici , Ľubľane aj v Belehrade .Politické napätie vyvrcholilo v lete 1928 kedy došlo k zastreleniu dvoch chorvátskych poslancov .V zložitej politickej situácii si Alexander I. upevnil politickú moc a nastolil diktatúru (pomocou vojenských kruhov).Boli zakázané všetky politické strany založené na národnostnom , náboženskom alebo územnom základe .Dokonca začalo aj kruté prenasledovanie členov Komunistickej strany Juhoslávie .V roku 1929 sa zmenil pôvodný názov krajiny Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov na Juhoslovanské kráľovstvo. Zmeny sa týkali aj územno-správneho členenia krajiny . Pôvodne historické oblasti a hranice z čias Rakúsko-Uhorskej monarchie ,boli zrušené a nahradené deviatimi bánovinami .

V zahraničnej politike 30.rokov sa Juhoslávia orientovala na najmä Francúzsko a Malú dohodu .

V roku 1934 bol panovník Alexander I. Karadordevič zastrelený počas štátnej návštevy Francúzska .Jeho vrahom bol bulharský extrémistický revolucionár Vlado Černozemski. Tento extrémista bol členom VMRO (Vnútorná macedónska revolučná organizácia ), ktorá spáchala mnoho teroristických útokov .Po spáchaní atentátu bol útočník zabitý na mieste činu . Po smrti panovníka sa stal jeho nástupcom Petr II. Karađorđević. Lenže kvôli nízkemu veku ( len 11 rokov ) nemohol vládnuť , preto podľa kráľovej závete nastúpil na trón jeho strýko ,Pavol Karadordevič. Jeho strýko vládol ako regent (zástupca kráľa) , no však po dosiahnutí dospelosti sa mal stať kráľom Peter II. lenže geopolitická situácia v Európe to neumožnila .

2.Časť-2.svetová vojna

Hneď po vypuknutí druhej svetovej vojny došlo k napätiu medzi chorvátsko-srbskými vzťahmi.

Toto napätie napokon vyústilo v podpísanie dohody v roku 1939 medzi juhoslovanským premiérom (Dragiš Cvetkovič )a predsedom Chorvátskej roľníckej strany(Vladimír Maček) . Táto dohoda je známa aj ako dohoda Maček-Cvetkovič. Na základe tejto dohody došlo k vytvoreniu Chorvátskej banoviny – územie ktoré bolo pod plnou autonómnou správou Chorvátska .Toto územie zahŕňalo okrem územia Chorvátska aj územia Bosny a Hercegoviny a Srbska .V tejto oblasti mali Chorváti 74% zastúpenie , ostatné národnosti tvorili Srbi a Bosniaci .

Vzhľadom na medzinárodné politické udalosti a vlastné mocenské postavenie , podpísal regent Pavol Karadordevič 25.marca 1941 pakt o spolupráci s Osou (spojenci Nemecko , Taliansko , Japonsko ).Toto politické rozhodnutie však vyvolalo obrovskú nevôľu u obyvateľstva , nasledovala séria protestov a nepokojov .Regent Pavol bol zbavený moci a na trón sa dostal 17 ročný kráľ Peter II. Krátko po prevrate 9.apríla vtrhli vojská Osi do Juhoslávie a obsadili ju .

Vojskám Osi sa podarilo počas niekoľkých dní obsadiť všetky dôležite strategické mestá v Juhoslávii .Juhoslovanské vojsko sa v tejto situácií ukázalo ako technicky zaostalé a neefektívne .

Nasledoval rýchly rozpad Juhoslávie . Chorvátski ustašovci, ktorých viedol Ante Pavelič vytvorili na území dnešného Chorvátska a Bosny, a Hercegoviny , Srbska fašistický štát .Tento historický štát sa niekedy označuje aj ako ako NDH (z chorvátskeho názvu Nezavisna Država Hrvatska ) .Ustašovský režim chcel dosiahnuť etnicky „čistý “ chorvátsky štát .Vojenské jednotky štátu mučili , zabíjali a vyháňali desaťtisíce Srbov. Na území NDH vznikli koncentračné tábory. V tábore Jasenovac bolo zabitých zhruba 100 000 až 600 000 ľudí .Genocída sa nepáchala len na Srboch, ale aj na Židoch a Rómoch . Na Srboch a iných národnostiach boli páchané také zverstvá a zločiny, že boli šokovaní aj samotní nacistickí generáli .Už v roku 1941 Edmond Glaise von Horstenau ,nemecký generál v Záhrebe uviedol, že ustašovci „nepríčetne zošaleli “.Tieto poznatky spôsobili, že Hitler kritizoval Paveliča za spôsoby mučenia a rozsah masakrov .Tento štát bol prakticky bábkovým štátom Nemecka.

Rozpad Juhoslávie pokračoval rozdelením Slovinska na tri časti . Dve najväčšie si rozdelilo Nemecko a Taliansko , zvyšok pripadol Maďarsku (malá oblasť na východe Slovinska).

Srbsko bolo okupované viacerými štátmi ,Severozápadná časť Srbska bola rozdelená medzi Maďarsko , Juhozápadná časť medzi ustašovské Chorvátsko a severovýchodná časť medzi nacistické Nemecko .Územie dnešného Kosova , časti Čiernej hory ,západná časť severného Macedónska sa stali súčasťou Veľkého Albánska .Zvyšok Macedónska a východné Srbsko sa stali súčasťou Bulharska .Treba spomenúť, že Veľké Albánsko bolo bábkovým štátom Talianska .

V Čiernej hore sa dostalo k moci protalianské knieža.

Okrem genocídy Srbov a iných spomínaných národov v NDH , boli vykonávané genocídy aj na iných územiach Juhoslávie .V Bosne a Hercegovine bola zriadená samostatná divízia SS ,ktorá bola známa pod názvom „ Handžár “ . Táto divízia prenasledovala a masakrovala najmä ortodoxných Srbov v Bosne a Hercegovine . Keďže Albánsko bolo spojencom nacistického Nemecka ,tiež tu podobne ako v Bosne bola zriadená špeciálna divízia SS .Táto špeciálna divízia nemeckých ozbrojených síl sa nazývala Waffengebirgs Skenderbeg .Hlavní predstavitelia fašistického Albánska praktizovali politiku etnických čistiek v Kosove voči Srbom a Čiernohorcom. Neskôr albánska divízia SS bojovala proti partizánom .

Proti nemeckému fašizmu a všetkým okupačným vojskám vznikol v Juhoslávii odboj . Z tohto odboja sa vykryštalizovali dve hlavné antifašistické sily :1.juhoslavankí komunistickí partizáni pod vedením Josipa Broza prezývaného Tito 2. četníci pod vedením generála Dragoljuba Mihailoviča (prívrženci monarchie , verní juhoslovanskej vláde v exile )

Už vtedy stáli proti sebe odlišné skupiny odboja, ktoré mali iné predstavy o povojnovom vedení štátu. Je nutné spomenúť, že útvary četníkov majú na svedomí masakre bosnianskych Moslimov .Čím výrazne prispeli k vyvolávaniu napätia .Väčšinu územia oslobodili komunistickí partizáni vedení Titom .Zvyšok oslobodila Červená armáda . 29.-30. novembra 1943 sa konala druhá schôdza Antifašistickej rady Národného oslobodenia Juhoslávie (AVNOJ ) v Bosne a Hercegovine ,v meste Jajce. Tam boli prítomní všetci zástupcovia juhoslovanských národností , náboženstiev a etník .Na základe ich hlasovania bola vyhlásená Nová demokratická federatívna Juhoslávia .

3.časť -Socialistická Juhoslávia

Prvé voľby sa konali tesne po druhej svetovej vojne 11.novembra 1945.Víťazom bol komunistický národný front .Ústavné zhromaždenie oficiálne zrušilo monarchiu a 29.novebmra 1945 bola vyhlásená Juhoslovanská federatívna ľudová republika (FRNJ) .Prvá ústava bola schválená 31.januára 1946.Názov juhoslovanského štátu sa zmenil ešte dvakrát .V roku 1963,keď bola prijatá nová ústava, sa názov zmenil na Juhoslovanská socialistická federatívna republika (SFRJ). Neskôr, v roku 1992

došlo k novému územno-správnemu a etnickému rozdeleniu .Komunistická vláda priznala Macedóncom a Čiernohorcom štatút národov. Obyvateľstvo Juhoslávie sa vtedy skladalo z 5 „konštitučných národov“ (Srbi , Chorváti , Slovinci , Macedónci ,Čiernohorci ) tieto národy boli brané ako majoritné aj so všetkými náležitými právami . Druhou skupinou boli národností a národnostné menšiny .No však v roku 1968 na zasadnutí Ústrednej komisie Ligy komunistov Bosny a Hercegoviny, komisia uznala moslimov za Juhoslovanský samostatný národ.

Čo sa týka územno-správneho členenia, Juhoslávia sa delila na 6 federatívnych republík , v socialistickej republike Srbsko boli aj dve autonómne oblasti( Kosovo a Vojvodina). S výnimkou Slovinska (kde bolo 90% populácie Slovincov )mali všetky ostatné federatívne juhoslovanské republiky pestrú národnostnú štruktúru .

V roku 1948 došlo ku konfliktu medzi Stalinom a Titom. Dôsledkom toho bola vydaná sovietska rezolúcia Kominformy, ktorá obvinila vedenie juhoslovanskej komunistickej strany z ideologických chýb , brzdenia marxistickej teórie a z nepriateľskej politiky voči ZSSR .Dokonca bola Komunistická strana Juhoslávie exkomunikovaná z Kominformy .

V Juhoslávii sa presadzoval špecifický druh socializmu , diametrálne odlišný od sovietskeho typu socializmu . Bol to takzvaný samosprávny socializmus .Za jeho zrodom stáli okrem Tita , Milovan Dilas , Edvard Kardelj a Boris Kidrič .Boli to vtedajší vysokí štátni funkcionári komunistickej strany Juhoslávie .V rokoch 1950-1952 bol tento druh z časti socializmu prvýkrát implikovaný do štátnych zákonov. Robotnícke výbory dostali väčšiu samostatnosť ,došlo k decentralizácii štátneho plánovania .

Juhoslovanský samosprávny socializmus mal tzv. tri fázy :1. paternalistická samospráva (1949-1953), ktorá sa objavila v systéme štátneho socializmu, v ktorej mal síce robotnícky výbor väčšie právomoci , ale väčšinou nemali právomoc rozhodovať. 2. reprezentatívna samospráva (1953-63), sa začala ústavnými zmenami z roku 1953, samospráva sa stala neodcudziteľným právom pracujúcich a bola charakteristická volenými robotníckymi výbormi. 3. priama samospráva bola zakotvená priamo v ústave z roku 1963, samospráva sa stala priamym demokratickým právom riadiť výrobu podľa ústavy a všetky verejné záležitosti. Juhoslovanskej ekonomike sa darilo a prosperovala do roku 1965 .Potom nasledovali reformy , ktoré viedli ku ekonomickej katastrofe . Nezamestnanosť , inflácia .Decentralizácia v 70.rokoch spôsobovala, že hospodárstvo sa stávalo neefektívnym .

Začiatkom 80.rokov sa Juhoslávia vracala k trhovému ekonomickému systému, napríklad poľnohospodárstvo sa už takmer v plnej miere vrátilo k súkromnému farmárčeniu. V roku 1984 vlastnili súkromníci až 83% obrábanej pôdy. V roku 1987 už Juhoslávia nebola schopná splácať svoj zahraničný dlh. Preto si Juhoslávia začala požičiavať od MMF. Životný štandard po Titovej smrti v rokoch 1982-1989 klesol o závratných 40% (čím dosiahol hodnoty z polovice 60.rokov). V roku 1990 sa začala nová éra privatizácie. Zamestnanecká samospráva sa pretransformovala na zamestnanecké akciové spoločnosti, pričom však ostávali v rukách zamestnancov ( akcie neboli obchodovateľné na burze). Zároveň sa zrušila funkcia štátu, v zachraňovaní neefektívnych podnikov štátnymi investíciami. V novom prostredí nastala zlá situácia pre neefektívne hospodáriace podniky, ktorým hrozil bankrot. Zároveň došlo k takmer úplnému odstráneniu kontroly cien. No však na konci 80tych rokov za znížila miera inflácia z 3000% na 0% . Hlavnú zásluhu mal na tom Ante Markovič , preto sa stal aj obľúbeným politikom , Juhoslávia sa tak pomaly dostávala zo svojich niektorých ekonomických problémov, niektoré naopak masovo narastali .

4.časť Začiatok rozpadu

Pokiaľ bol J.Broz Tito hlavný predstaviteľ Juhoslávie možno konštatovať, že Juhoslávia bola politicky jednotná . O Titovej silnej osobnosti a politickom potenicáli svedčí aj to, že na jeho pohrebe sa zúčastnilo viac ako 200 delegácii z viac ako 120 krajín sveta .Dokonca bola zastúpená aj Americká delegácia .Po jeho smrti, však došlo k extrémnemu zvýšeniu napätia .Hlavne v oblasti Kosova. V roku 1981 Ali Shukriu , kosovsko -albánsky komunistický vodca , vyriekol tieto slová : „Ktorý národ a ktorý počestný človek môže byť hrdý na fakt ,že dievča srbskej národnosti si netrúfajú ísť do školy , že hroby sa znesväcujú, že okná na kostoloch sa rozbíjajú ? ako by sa cítili albánske rodiny , keby sa ich hroby znesväcovali a ich svätostánky ničili “.

O násilnostiach páchaných moslimským kosovským obyvateľstvom na Srboch svedčia aj tieto výpovede ľudí z dokumentárneho filmu, ktorý bol natočený v 80.rokoch. O týchto udalostiach svedčí aj táto výpoveď dvoch bratov: „V čase okupácie sme boli olúpení štyrikrát, zachránili sme si holé životy .Potom sme sa znovu vrátili, opravili domy, stvorili tu život. Pred štyrmi rokmi sme museli znovu odísť. Domy máme zničené, okná a vráta spálené. Všetko nám vzali a odniesli. Vidíte domy zapálili, ukradli mi tehly z obchodu. Rozbili steny, vráta mi zobrali. Horný dom mi spálili, keď som sa vrátil, z domu mi odniesli všetko. Išiel som to oznámiť na políciu. Z polícii sa prišli pozrieť, dodnes to oznámenie neprevzali. Tento mesiac 11.mi zapálili dom. Opäť som to bol oznámiť na polícii. Opäť prišli, fotografovali, ale dodnes nezačali s vyšetrovaním. Od úradu nemáme žiadnu pomoc. Keď budú znovu podpaľovať a kradnúť, nemá ani cenu ísť na políciu. “

Je nutné spomenúť, že Kosovo bolo Najchudobnejšou časťou socialistickej Juhoslávie. Vďaka hlbšej federalizácii zo 70.rokov na základe vtedajšej novej juhoslovanskej ústavy mali kosovské moslimské orgány úplnú autonómiu. Práve preto dochádzalo k takýmto udalostiam, aké opísali už spomínaní bratia vo svojej výpovedi v dokumentárnom filme.

Juhosláviu riadilo kolektívne predsedníctvo, ktoré bolo zložené z členov každej juhoslovanskej republiky aj autonómnych provincií (oblasti). Federálna vláda koordinovala svoju činnosť predsedníctvom a s federálnym parlamentom. Táto komplikovaná štruktúra federatívnych orgánov sa po Titovej smrti ukázala ako neefektívna. Došlo k tomu, že koncom 80.rokoch sa centrá politickej moci presúvali z centrálneho straníckeho vedenia na jednotlivé stranícke vedenia jednotlivých federatívnych juhoslovanských republík. Etnické napätie narastalo nielen v Kosove, ale aj v iných oblastiach. Koncom 80.rokov vstúpili do popredia tri hlavné politické osobnosti Juhoslávie: hlava Ligy komunistov Srbska (1986-1990) a následne prezident Srbska Slobodan Miloševič, (1989-1991,1991-1997), Franjo Tudman prezident Chorvátska (1990-1999), Alija Izetvegovič vodca bosnianskych moslimov.

Prostredníctvom ústavných zmien a doplnení novej ústavy z roku 1989 a novej ústavy Srbska z roku 1990, Miloševič zrušil atutonómny status provincií Vojvodina, Kosovo a Metochija. Franjo Tudman po druhej svetovej vojne zastával pozíciu generála v juhoslovanskej ľudovej armáde. Postupne prešiel z komunistickej ideológie ku krajne nacionalistickej ideológií. Dokonca v čase rozpadu Juhoslávie prehlasoval o ustašovskom Chorvátsku ako o vyjadrení „historických ašpirácii chorvátskeho ľudu “ . Dokonca zľahčoval a znevažoval obete srbskej genocídy počas druhej svetovej vojny.

Alija Izetbegovič sa na juhoslovanskej politickej scéne ako kritik a odporca oficiálnej štátnej ideológie. Bol zatknutý v roku 1946 za odpor voči režimu a za jeho aktivity, ktoré vykonával počas druhej svetovej vojny. V roku 1970 napísal knihu Islamic Declaration, kde predstavuje svoje extrémistické moslimské a fundamentalistické názory. V roku 1983 bol znova zatknutý a odsúdený na 14 rokov väzenia, za jeho protištátne aktivity a prejavy moslimského nacionalizmu.

5.časť -Rozpad Juhoslávie

K rozpadu Juhoslávie došlo postupne. Ako prvé sa oddelilo Chorvátsko a Slovinsko. Táto téma rozpadu samozrejme zaujala aj CIA. Z odtajneného dokumentu CIA sa dozvedáme, že: „Zahraničné zbrane prúdili do juhoslovanských republík už mesiace. Bol to výsledok pašovania, transakcií na čiernom trhu so zbraňami a minimálne jeden potvrdený predaj medzi vládou a republikou…Prílev zahraničných zbraní sa zvýšil koncom minulého roka…Západné vlády Chorvátov rázne odmietli, ale maďarská vláda zareagovala povolením kontroverzného predaja niekoľkých tisíc samopalov. Maďarskí predstavitelia a tlačové správy v Juhoslávii tvrdia, že možno dostali aj české zbrane. Najmenej jedna správa naznačuje, že niektoré chorvátske polovojenské jednotky boli videné so zbraňami zo Singapuru a Nemecka. “

Prečo európske krajiny podporovali teroristické skupiny Chorvátska a Slovinska? Vieme, že svoje záujmy tam mali už dávno pred rozpadom Juhoslávie. Ako prvé sa odtrhlo Slovinsko v júni 1991. Spôsobilo to len nepatrný konflikt (10 dňovú vojnu). Neskôr Macedónsko 20.11.1991. Tieto udalosti nevyvolali konflikt, pretože v týchto oblastiach nežila početná srbská menšina. Konflikt nastal najmä s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, pretože tam žila výrazná srbská menšina. Pretože Miloševič sa obával, čo sa stane s výraznou srbskou menšinou, vzhľadom na extrémistické názory proti Srbom od vedúcich predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, a Chorvátska. Treba spomenúť, že počas týchto vojen jednu z prvých etnických čistiek páchalo Tudmanove Chorvátsko na Srboch. Chorvátsko bolo plne podporované Nemeckom. Možno spomenúť aj akcie chorvátskej armády „blesk“ a „búrka “,v roku 1995, ktoré ukončili existenciu Republiky Srbská krajina. Došlo k násilnému vyhosteniu 200 000 chorvátskych Srbov , zavraždeniu niekoľko tisíc chorvátskych Srbov. Okrem týchto udalostí došlo aj v Bosne a Hercegovine ku krvavím udalostiam . Keď sa črtalo prímerie medzi Bosnou a Srbskom na základe Vance . Owenovej zmlúvy USA začala podporovať extrémistických Moslimov .Nemecko a mnohé európske štáty podporovali Chorvátsku nezávislosť , bez ohľadu na práva Srbskej menšiny .Na tomto príklade je dobre vidieť ako európske štáty a USA podporovali rozpad Juhoslávie , či už z ekonomických alebo mocensko- politických záujmov .Vojna v Bosne a v Chorvátsku sa ukončila v roku 1995 Daytonskou mierovou zmluvou, v ktorej musela Juhoslovanská zväzová republika (Zložená už len zo Srbska a Čiernej hory ) uznať nezávislosť Bosny a Hercegoviny a Chorvátska .

Kosovská oslobodzovacia armáda (UČK) bola založená vo Švajčiarsku , v rokoch 1996 -1999 vykonávala teroristické akcie .Najprv útočila na ozbrojene zložky , neskôr na „nepohodlných“ civilistov .Moslimská UČK bola financovaná z najmä z trestnej činnosti(Obchod z drogami ).UČK dokonca podporovala aj albánska diaspora . Za oficiálnu zámienku bombardovania sa opisujú udalosti v Račaku , odmietnutie dohody v Ramboulliet vo februári 1999 , v Paríži v marci 1999.

Prijatie dohody v Rambouillet by znamenalo absolútne vzdanie sa suverenity Juhoslávie. Rozhodujúci odsek dohody znie: „8.Pracovníci NATO používajú spolu so svojimi vozidlami, plavidlami, lietadlami a vybavením voľný a neobmedzený prechod a neobmedzený prístup v celej SRJ vrátane súvisiacich vzdušných priestorov a teritoriálnych vôd“. O tejto dohode aj samotný H.Kissinger povedal, že je to jednoducho ultimátum, ktoré žiadalo protektorát nad Kosovom a voľný pohyb jednotiek NATO na juhoslovanskom území.

Srbská strana predložila mierový protinávrh 23.3.1999, v ktorom Srbské národné zhromaždenie odmietlo požiadavku okupácie NATO a vyzývalo organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na mierové urovnanie týchto sporov. Tento mierový plán priznal politickú a kultúrnu autonómiu politickú Kosovu a Metochiji. Tento srbský protinávrh bol v médiách zatajený, rovnako ako namietanie, Miloševiča proti stiahnutiu medzinárodných pozorovateľov. Čo sa týka udalosti v Račaku opieram sa o tvrdenie z knihy Srdcom a svedomím od Štefana Harabina: „V predvojnových novinách nájdeme správy nanajvýš o niektorých incidentoch, akými bolo napríklad 45 mŕtvych v Račaku z 15.januára 1999. No pôvodné tvrdenie, že v Račaku išlo o zavraždených civilistov, vyšetrovanie vyvrátilo:

civilné odevy obetí nemali diery po strelných ranách, ktoré sa našli na telách obetí, čo potvrdzuje, že mŕtvych do civilných šiat neprezliekli “. Jednoducho povedané udalosti v Račaku boli vykonštruované proti Srbsku a dohoda s Rambouillet bola vlastne ultimátum, ktoré Srbsko nemohlo prijať. Tieto udalosti boli len zámienkou na bombardovanie. Bombardovanie trvalo 78 dní. Treba pripomenúť, že počas bombardovania Juhoslávie došlo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14 000 bômb, použitá bola aj kazetová munícia, ktorá bola medzinárodne zakázaná a nemala byť použitá. Behom prvých dní bombardovania bolo zničených cez 58 000 srbských usadlostí a bolo zničených viac ako 100 historických srbských chrámov. UČK začala páchať obrovské etnické čistky.

O zverstvách, ktoré nastali potom, ako USA začali bombardovať Juhosláviu , informujú aj výpovede ľudí, ktorí prišli o svojich blízkych a o svoje majetky, a pod . Tieto výpovede môžete nájsť v dokumente Ulúpené Kosovo, ak ho ešte niekto nestiahol . Posielam link. https://www.youtube.com/watch?v=mFhxcqzKDk4

Výpoveď muža z Kosova, ktorý prišiel o syna : „Bolo to 26.marca 1999 ,prišli k nám naši susedia a nanešťastie tu zastihli môjho syna . Povedali : „ Boban poď s nami za prácou do Čiernej hory . “ Tu v lese pri Rugove ich zadržal oddiel UČK a zatkli ich . Pýtali sa ich kam idú . Odpovedali, že za prácou do Čiernej hory .Oni im na to povedali, že budete pracovať pre nás .Pretože náš Boban dobre vedel albánsky nezistili, že je Srb. Druhý deň prišiel jeden sused a povedal im, že majú medzi sebou Srba. Môjho syna odviezli neviem kam a ja od tej doby neviem čo sa s ním stalo “.

Keď UČK začala vojensky prehrávať s juhoslovanskou armádou, navrhla prímerie. Toto prímerie len využila na znovu obsadenie v oblasti z ktorých ich juhoslovanská armáda vytlačila. Čo sa týka ďalšej udalosti v Srebrenici spisovateľka a bojovníčka za ľudské práva L. Bulatovićová pre mesačník ZEM & VEK povedala: „Zo Srebrenice najprv moslimovia vyhnali Srbov. Zavraždili srbského poslanca Zekiča, ktorý rokoval o mieri. Potom prišlo ešte niekoľko útokov na srbské rodiny, v dôsledku čoho Srbi z mesta ušli. Moslimovia vyvraždili 3 238 Srbov“. Bulatovićová potvrdila, že: „V roku 1993 americký prezident Bill Clinton ponúkol bosnianskemu prezidentovi Alijovi Izetbegovičovi dohodu: keď zabezpečí, aby niekde bolo päťtisíc moslimských obetí, NATO spustí letecké útoky na srbské pozície“.

Pred udalosťou v Srebnici tam pôsobil holandský vojenský kontingent ktorý mal dohliadať nato aby tam nedošlo k žiadnym útokom .Lenže bosniansky moslimovia vedení Naserom Oričom praktizovali brutálne vraždy v okolí Srebrenice , zabíjali ženy deti , dokonca vyzabíjali celú dedinu .

Terajší prezident Kosova Hashim Thaci bol vedúcou osobnosťou UČK .Ktorá bola zodpovedná za tisíce zabitých Srbov , konečné počty nie sú známe , pretože UČK svoje obete spaľovali .USA zaradila UČK na zoznam teroristov , neskôr však UČK z toho zoznamu zmizla .

Podľa amerických tajných informácií ktoré unikli na portál Wikileaks , Hasim Thaci (Súčasní prezident Kosova ) : „ Ovláda obchod s drogami , zbraňami i ľuďmi a dokonca aj objednáva vraždy„“ .

Bombardovaním Juhoslávie bez povolenia bezpečnostnej radi OSN (USA to ani nežiadali ) došlo k hrubému porušeniu medzinárodného práva a charty OSN .Prečo USA neprijali mierový protinávrh pred bombardovaním ? Prečo doteraz nesedí ani jeden vrah z UČK ?Prečo v prípade Miloševiča , keď bol zatknutý v Haagu , keď mali byť predvolaný svedkovia Miloševič za záhadných okolností umrel .Keď sa opýtali Madeline Albrightovej v roku 1996 o jej reakciu na zabitie pol milióna irackých deti za 5 rokov reagovala takto : „ale domnievame sa že to stojí zato “.toto jasne odzrkadľuje charakter americkej imperialistickej politiky. Ako je možné že vrahovia z UČK dnes pôsobia v štátnych zložkách Kosova ? Prečo dnes Srbi žijúci v Kosove žijú v getách? Komu slúži OSN keď neodsúdila ani Nasera Oriča , Hasima Thaciho vlastne žiadneho moslimského teroristu ? Dejiny píšu víťazi nech sú akýkoľvek .Tento článok napísaný k 21. výročiu od začiatku bombardovania . Tento zločin USA a všetkých ktorý páchali genocídu nebol nikdy potrestaný .Mnoho Srbov bolo zabitých , zmrzačených , prišli o svoj majetok doteraz sa nemôžu vrátiť do domov ktoré si sami ťažko budovali .Američania zhadzovali bomby aj na civilné objekty : Ako napríklad vlak , nemocnica , rozhlas .NATO sa v tomto konflikte zachovalo ako nacistické SS, nielen že zabíjalo nevinných civilistov ženy a deti ale aj bolo aj spolupáchateľom genocídy páchanej na Srboch . Tento článok je venovaný všetkým Srbom a všetkým obetiam ktoré prišli o život vo vojne vyvolanej USA .

Česť a sláva všetkým ktorý sa postavili proti tomuto nehanebnému zločinu USA !