luboslav

Dnes je prvý máj , sviatok pracujúceho ľudu .Prvý máj sa oslavuje od roku 1886 , kedy sa v Chicagu konal obrovský protest robotníkov .Na tomto proteste sa zúčastnilo takmer 25-tisíc robotníkov .Žiadali najmä 8-hodinový pracovný čas , ale aj základné sociálne práva a istoty , ktoré im kapitalistická spoločnosť nevedela poskytnúť . Americká vládnuca elita reagovala na protest tisícky robotníkov brutálne a násilne .Policajné zložky štátu začali do bezbranných  robotníkov strieľať .Dokonca aj majitelia firiem najali ľudí, ktorí vyvolávali na týchto protestoch bitky proti robotníkom .Protest pokračoval niekoľko dní až do 4.mája. Tieto protesty boli každý deň rozháňané brutálnou a bezohľadnou streľbou do davu robotníkov .  Neskôr v roku 1887 bol realizovaný vykonštruovaný súdny proces , ktorým boli na smrť odsúdení piati nevinní robotníci .Išlo o jasnú justičnú vraždu .

Po týchto krvavých a brutálnych udalostiach , kedy bola jasne odhalená  pravá tvár takzvanej americkej demokracie , medzinárodný zjazd socialistov so sídlom  v Paríži vyhlásil 1. má za Sviatok práce na celom svete .

Protesty robotníkov na 1.mája sa rozšírili po celom svete , neraz boli však kruto potláčane . Treba spomenúť nielen protesty robotníkov na 1.mája,  ale aj dôležité protesty, ktoré neboli prvého mája .

Napríklad  vzbura robotníkov v Krompachoch v roku 1921.Krompašská spoločnosť bola v tej dobe najväčším hutníckym podnikom na Slovensku. Po vojne v ČSR platil prídelový systém .Aj robotníci továrne v Krompachoch dostávali na prídelovým systémom múku .Lenže prídely muky sa dramaticky znížili .V  tejto továrni pracovalo aj mnoho žien , ktoré tento nedostatok najviac pociťovali .Dôsledkom tohto nedostatku ženy sformovali delegáciu a vybrali sa svoje požiadavky presadzovať na riaditeľstvo podniku .A riaditeľstvo reagovalo tak,  že si na pomoc povolalo žandárov,  ktorí  začali biť bezbranné ženy , dokonca bili aj zástupcov odborov .Keď sa o tomto incidente,  ktorý sa stal delegácii dozvedeli robotníci začali protestovať . Žandári do  týchto robotníkov začali bezcitne strieľať , niektorých zastrelili od chrbta . Ako  reakcia vládnucich kruhov  na vzburu bolo vyhlásené stanné právo , 64 robotníkov bolo zatknutých ,  neskôr ich odsúdili na viacročné väzenie .Na znak podpory  protestujúcich  v Krompachoch sa začal generálny štrajk v Slovinkách, Gelnici, Smolníku a Prakovciach. K protestom neskôr  došlo aj v Košiciach, Banskej Bystrici i v ďalších mestách. Ďalšia významná vzbura sa odohrala  25. mája 1931  v Košútoch .V čase veľkej hospodárskej krízy žiadali robotníci väčšie platy , keďže dôsledkom tejto situácie nemali často peniaze ani na základné životné potreby a nedokázali nasýtiť svoje rodiny. Treba povedať,  že najväčšiu zásluhu na organizovaní tohto protestu mal Štefan Major člen Komunistickej  strany .Odpoveď  vládnucej moci bola rovnaká ako v prípade Krompách žandári začali do robotníkov strieľať .Dokonca použili aj bodáky , niektorých zastrelili od chrbta .Najmladšou obeťou bol  len 17 -ročný robotník .Žandári pokračovali ďalej vtrhli do bytov chudobných robotníkov a bili rodinných príslušníkov protestujúcich .Niektorých zobrali do väzby len preto,  že boli rodinní príslušníci protestujúcich .Jednoducho správali sa ako nacisti .

Jedna zaujímavá štatistika hovorí, že za obdobie od júna 1920 do júla 1921 bolo zavraždených 18 robotníkov a zranených 183.Táto štatistika ešte nehovorí o tom koľko robotníkov boli väznených len preto,  že žiadali základne práva a slobody .Za celé obdobie od roku 1920 až po rok 1931,  kedy vrcholila hospodárska kríza bolo zabitých desiatky nevinných robotníkov .Podobné protesty boli aj na iných mestách napríklad Hlohovec , Rumanova , Nové Mesto nad Váhom , Vráble a na iných miestach . Prečo tieto obete kapitalizmu nespomenú v Slovenských médiách  hlavného prúdu? Prečo je nepriamo zatajovaný tento kapitalistický teror? Myslím si že aj preto,  že v tejto dobre pokračuje to iste vykorisťovanie pracujúcich ľudí ako 20- tom storočí a skôr. Akurát sa zmenila forma,  ale princíp kapitalistického vykorisťovania tu ostal rovnaký  .Je treba si uvedomiť,  že tak ako sú dôležité občianske práva a demokratické tak isto sú dôležite aj práva pracujúcich .Bez slobody niet rovnosti a bez rovnosti niet slobody ako hovorí jedno porekadlo .Dnešné média poukazujú len na politickú slobodu a pritom zabúdajú na ekonomickú a sociálnu rovnosť príležitosti. Bohatý  bohatnú a chudobný chudobnejú,  také základné sú princípy kapitalistického systému,  ktorý tu vládne .Ľudia by si mali uvedomiť,  že rada nezamestnaných , vykorisťovanie , chamtivosť  to je súčasť kapitalizmu , dokonca aj kríza je súčasťou kapitalistického ekonomického  cyklu .Preto nie sú  cesta k zmene politici,  ktorí sa hlásia ku tomuto systému , ale zmena systému ako takého . Na záver pridávam citát od K.Marxa, ktorý jasne vystihuje podstatu  kapitalizmu . „Čím prekonáva buržoázia krízy ? Jednak násilným ničením veľkého množstva produktívnych síl ,jednak dobývaním nových trhov a dôkladnejším vykorisťovaním starých trhov .Teda čím ? Tým,  že pripravuje všestranné a mohutnejšie krízy  a zmenšuje prostriedky ako krízam zabrániť. “

Česť a Sláva všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom  zaslúžili o sociálne a ekonomické práva robotníkov a všetkých čestných a pracujúcich  ľudí.